Viete, čo je cimentovanie?

17.10.2011, 20:19,



Je to slovo, ktoré je archaické aj v nemčine. Zimentierung je slovo, nahradené v neskorších dobách ciachovaním a v súčasnosti všetci poznáme overovanie určených meradiel.


Všetko to začalo už za čias Márie II. Terézie, kráľovnej uhorskej a českej (13. 5. 1717, Viedeň – 29. 11. 1780, Viedeň). Ako uhorská kráľovná bola korunovaná v roku 1741 v Bratislave.


Doba vlády kráľovnej Márie II. Terézie bola obdobím rozsiahlej a všestrannej reformnej činnosti. Hospodárskemu rozvoju napomáhalo budovanie ciest, zlepšenie poštového spojenia, školské a ďalšie hospodárske reformy. Okrem toho to boli reformy pozemkové, zdravotnícke, finančné, colné a reformy súdnictva. Jedným z významných radcov Márie II. Terézie pri reformách bol aj Adam František Kollár, rodák z Terchovej, riaditeľ dvornej knižnice vo Viedni.


Zavedenie jednotnej sústavy mier a váh cimentným patentom (Zimentierungspatent – zákon o overovaní meradiel) z 30. 7. 1764 bolo natoľko významné, že platnosť tohoto patentu pretrvala s určitými úpravami až do zavedenia metrickej sústavy na území Čiech a Slovenska.


Rozvoj priemyslu, ktorý sa dosiahol vďaka rozsiahlym reformám, priniesol adekvátne príjmy.

 



V dostupnej literatúre o cimentačnom patente a jeho zavádzaní do života najpodrobnejšie píše vo svojej monografii August Sedláček [1].

 

Sedláček odkazuje na:

 

„Král. patent tištěný německý, že se ve všech "německých dědičných zemích" jednostejné míry a váhy zaváděti mají, že mají od 1. ledna r. 1765 posavadní míry a váhy v České zemi a Chebském okresu obvyklé minouti a zavésti se míry a váhy v Dolních Rakousích obvyklé, jak vzory jich zemské vládě v Praze zaslány byly. D. na Pražském hradě 30. července 1764.“
Patent bol uverejnený „ve sbírce zákonův Josefa II. (Handbuch der Gesetze 1780-1784) I 171
a ve sbírce Rothově Zákonův v Čechách platných (1817, VII 3).“


Prílohou patentu je tabuľka:

 

„Tabule, jak se k sobě mají Vídeňská a Pražská míra, přidaná k patentu d. 1764, 30. července vynechávajíc zlomky.“


Vydanie patentu bolo dôkladne pripravované kráľovnou spoločne s jej manželom už od roku 1750. Súčasťou príprav (dnes by sme povedali kampane) bola objednávka kráľovského dvora na spracovanie popisu zavádzanej sústavy dolnorakúskych jednotiek a jej porovnanie s jednotkami používanými v Čechách. Popis bol vydaný knižne vládnym nákladom už v roku 1760. Autorom bol univerzitný profesor Stefan Schmidt [2].


Sedláček uvádza zaujímavú úvodnú časť knihy:

 

„V úvodu zmiňuje se, jak by prospělo obchodu, kdyby se míry a váhy všude srovnaly, že to sice ve světě pro různost vlád není možné, že však se ustanovuje ve všech dědičných zemích domu Rakouského jednostejná míra a že spisek tento je proto psán, aby sedlák kupuje a prodávaje vystříhával se zmatku.“

 

Čo k tomu dodať v 21. storočí? Snívanie o globalizácii metrológie už v roku 1760? Iste, vtedy to bol sen, ale treba povedať, že o štyri roky neskôr položil cimentačný patent prvý schodík, po ktorom nasledovalo po vyše 100 rokoch zavedenie metrickej sústavy na území Čiech a Slovenska, podpísanie Metrickej konvencie pri jej zrode reprezentantom Rakúsko-Uhorska a nakoniec podpísanie dohody MRA v roku 1999.

 

Ďalšiu obdobnú knihu napísal na výzvu českých stavov univerzitný profesor a známy astronóm Joseph Stepling [3].


Magistráty a vrchnostenské úrady po vydaní patentu začali spracovávať vlastné príručky a pokyny (napr. Orlík, Krumlov a ďalšie mestá). Zavádzanie patentu do praxe (účinnosť mal od 1. 1. 1765) bolo spojené s mnohými ťažkosťami (vyžadovanie pokutovania používania starých jednotiek), ktoré pretrvávali až do posledných rokov panovania kráľovnej Márie II. Terézie.


Sedláček uvádza povolenie výnimky z roku 1781:

 

„Sice dvorským dekretem r. 1781 obnoven jest patent z. r. 1764, avšak dovoleno prodávati cizincům, aby se jim kupovni zde neznechutilo, také jinou mírou. Aby to nevyhliželo jako ustupováni, nadhozeno, že se takový prodej nemá díti veřejně.“


Ďalšie prechodné opatrenie z roku 1785 dovoľovalo používanie starých jednotiek v súkromnom styku:

 

„Vyšel tedy dvorský dekret (1785, 7. prosince), jimž Česká míra částečně schválena. Dovoleno, aby se měřilo korcem a jeho částmi, krátkým loktem a vážilo starou váhou a to v soukromém jednání, t. j. takovém, které nevycházelo od úřadův; též ponechána stará míra u železných hutí.“


Postupom času sa však v praxi používali výhradne dolnorakúske jednotky zavedené cimentačným patentom. Jedinou starou českou mierou, ktorá sa používala na základe výnimky až do zavedenia metrickej sústavy (1871) bol lakeť.

 

Situácia v uhorskej časti monarchie bola podstatne odlišná. Podrobne ju popisuje Alexander Húščava v monografii [4].


Až v roku 1851 sa k otázke zjednotenia meracích jednotiek na základe dolnorakúskych meracích jednotiek vyjadrila pešťbudínska obchodná a priemyselná komora a upozornila, že Uhorsko predstavuje medzi korunnými krajinami monarchie výnimku, lebo nezachováva určený pomer k zákonným mieram a prakticky každá kráľovská župa z počtu 52 a tiež 43 slobodných kráľovských miest má svoje vlastné miery, čo spôsobuje chaos na trhu. V Uhorsku nebol ustálený vzájomný pomer medzi uhorskými mierami a mierami rakúskeho systému.


Pešťbudínska obchodná a priemyselná komora vypracovala podrobný postup pre zjednotenie meracích jednotiek v Uhorsku – na základe rakúskych mier a váh - s cieľom zaradiť Uhorsko do jednotného vnútorného trhu v celej monarchii.


Proces unifikácie Uhorska na základe dolnorakúskych meracích jednotiek bol veľmi zložitý a stretával sa aj s otvorenými odmietaniami. Zjednocovanie samozrejme nebolo iba formálne, ale zahŕňalo aj zriaďovanie potrebných úradov, zabezpečovanie etalonážnych zariadení a vydávanie potrebných predpisov (inštrukcií). Ministerstvo obchodu a priemyslu po dohode s ministerstvom vnútra vydalo nariadenie č. 810 z 10. 2. 1852, v ktorom sa prikazuje dolnorakúske miery tekutín zaviesť všade v Uhorsku do praxe. Ministerstvo vnútra vydalo nariadenie č. 10497 z 2. 11. 1852, ktoré vyžadovalo zriadenie ciachového úradu v každej župe.


Postupný a pomalý proces zjednocovania bol narúšaný (podobne ako pred rokmi v Čechách) odporom k dolnorakúskym mieram. Metrologické zjednotenie však bolo zároveň považované aj za ochranu výrobcov a spotrebiteľov a za podnet pre nárast produkcie.


Blížiaci sa nástup kapitalistického vývoja však predznamenal prípravu na zapojenie sa do celosvetového trhu. Toto zapojenie sa však bolo možné len na základe meracích jednotiek metrickej sústavy.


To je však už iná kapitola metrologickej histórie [5].

 

Literatúra

 

[1] SEDLÁČEK, A.: Paměti a doklady o staročeských mírách a váhách. Česká akademie věd a umění, Praha, 1923, 498 s.
[2] SCHMIDT, S.: Vídenské míry z nejvyššího místa pro království České ustanovené jako zákon s potřebnými tabulkami srovnávacími. J. J. Klauser, c. k. dvorský knihtiskař,
Praha, 1760.
[3] STEPLING, J.: Srovnávací tabulky staročeských měr a jich cen s novými Rakouskými
a jich cenami vypočtěny z vysokého nařízení. J. J. Klauser, c. k. dvorský knihtiskař,
Praha.
[4] HÚŠČAVA, A.: Poľnohospodárske miery na Slovensku. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1972, 264 s.
[5] MIKULECKÝ, I.: Zavedenie metrickej sústavy na území Slovenska. Fórum metrológov Slovenskej metrologickej společnosti, Gerlachov, 3. 5. 2011.
 

 
« Späť


Diskusia: "Viete, čo je cimentovanie?"
Dátum: Meno: Komentár:
- Žiadne komentáre -
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre


 Odporúčame:

 


 

 

 

 

KURZY